Kláštor sv. Kataríny, kam sme sa z našej farnosti rozhodli putovať, patril františkánskemu rádu a bol založený v roku 1618 na mieste prastarej gotickej kaplnky s cintorínom ukrytej hlboko v malokarpatských lesoch, kde sa podľa legendy zjavovala aj svätá Katarína mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Na toto miesto pokoja sme nešli kvôli zázraku mimoriadneho zjavenia, ale z jednoduchej pohnútky veriacich – prísť tam, kde sa kedysi dávno zhromaždili a žili ľudia, zasvätení službe Bohu. Ticho a pracovitosť mladých, ktorí sa už niekoľko desaťročí spájajú, aby vo svojom voľnom čase nezištne zachránili tento architektonický fragment viery našich predkov, inšpiruje každého kresťana, ktorý úprimne hľadá pokrm pre svoju dušu: POKOJ a DOBRO, hlavné heslo katarínčanov. Svätá omša bola celebrovaná našim p. farárom priamo v chráme tak, ako ju tam celebrovali už stovky kňazov.
Vtedy pod klenbou zhotovenou ľudskými rukami, teraz po klenbou Neba. Spoločne sme sa modlili, aby sa v našej farnosti pri každej sv. omši duchovne otvoril náš chrám Nebu. Aby náš Nebeský Otec mohol počuť naše volania, ako volanie svojho ľudu. Ľudu zjednoteného Jeho vykupiteľskou láskou.
Pridať Komentár